» Olivový olej a zdraví



 

Stredomorská diéta

V roku 1954 vyšli revolučné vedecké štúdie (Keys, Adnerson, Grande) zaoberajúce sa porovnaním počtu úmrtí na kardiovaskulárne choroby stredomorských a zvyšných krajín Európy s dôrazom na porovnanie bežne prijímanej potravy, najmä tukov v jednotlivých krajinách. Výsledkom týchto štúdií bola hypotéza, že výrazne nižšia úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby v stredomorí súvisí predovšetkým s podstatne odlišným zložením tukov v stredomorskej diéte. V súvislosti s touto hypotézou sa začal používať termín „stredomorská diéta“, ktorá je charakterizovaná vysokým obsahom cereálií, zeleniny, strukovín a ovocia, rýb s olivovým olejom ako hlavným zdrojom tukov. Od tej doby sa objavilo veľké množstvo štúdií prehlbujúcich koncept stredomorskej diéty a jej blahodarného účinku na ľudský organizmus.

Složenie olivového oleja

97 % oleja tvoria triglyceridy a voľné mastné kyseliny (tzv. acidita). Z toho 60 – 83 % tvoria mononenasýtené mastné kyseliny (kyselina olejová), 5 – 22 % polynenasýtené a 13 – 20 % nasýtené mastné kyseliny. Olivový olej je tak najbohatším prírodným zdrojom mononenasýtených kyselín.

Zvyšné 3 % sú tvorené širokou škálou látok zodpovedných za antioxidačné a organoleptické, najmä aromatické kvality oleja. Ide okrem iného o vitamín E, ktorého potrebu bežná konzumácia olivového oleja pokrýva, polyfenoly a betakarotény, ktoré všetky majú veľmi silnú antioxidačnú schopnosť (polyfenoly navyše aj protizápalovú). Je dôležité si uvedomiť, že v priebehu procesu rafinácie, ktorým sa z panenského oleja stáva nepanenský, dochádza k degradácii väčšiny látok zodpovedných nielen za arómu a chuť, ale aj za jeho antioxidačné účinky. Blahodarné účinky na ľudský organizmus sa teda týkajú väčšinou panenských olejov, ak nie je kľúčovou látkou kyselina olejová, ktorá v procese rafinácie zostáva nedotknutá. Pomer antioxidantov na celkovom objeme oleja takisto klesá v závislosti na zrelosti olív. Možno teda povedať, že z hľadiska zdravia sú blahodarnejšie panenské olivové oleje získané z raných zberov (napr. VIDUEÑA ENVERO, LECHÍN, ARBEQUINA).

Doporučený prísun tukov by nemal presiahnuť 35 %. Dospelý človek by mal mať energetický prísun cca 2500 kcal, z čoho teda tuky 875 kcal. Z toho 15 – 20 % mononenasýtených tukov, t. j. cca 55 g (4 – 5 polievkových lyžíc) olivového oleja denne.

Ateroskleróza

Diéta je jedným z faktorov ovplyvňujúcich kôrnatenie tepien. Vysoký podiel mononenasýtených mastných kyselín prispieva k zníženiu hladiny „zlého“ cholesterolu LDL, zníženie arteriálnej hypertenzie, naopak, zvyšuje hladinu „dobrého“ cholesterolu HDL v krvnej plazme a znižuje riziko trombózy.

Arteriálna hypertenzia

Rizikovými faktormi pre vysoký krvný tlak sú predovšetkým nadmerný príjem sodíka, alkoholu, nasýtených tukov a nedostatok vápnika. Naopak, k zníženiu tlaku prispieva najmä zvýšený príjem polynenasýtených kyselín, ktoré sú v olivovom oleji obsiahnuté síce v menšej miere, ale nie viac ako v živočíšnych tukoch. Ideálna je v tomto prípade kombinácia s konzumáciou modrých rýb, ktoré sú bohaté na polynenasýtené tuky.

Ochorenia tráviaceho traktu

Olivový olej má najmä vďaka stimulačnému účinku kyseliny olejovej pozitívne efekty na žalúdočnú, pankreatickú a žlčovú sekréciu a najmä zlepšuje rozklad tukov. Na základe epidemiologických štúdií bolo ďalej ukázané, že v krajinách s vyššou konzumáciou olivového oleja je tiež nižší výskyt žlčových kameňov. Pravidelná diéta s prevažujúcim podielom mononenasýtených tukov navyše znižuje kyslosť žalúdka. Ako posledný benefit olivového oleja býva v súvislosti s gastrointestinálnymi poruchami uvádzaný protizápalový efekt panenského olivového oleja, ktorý bol zaznamenaný vo vedecký štúdiách s pacientmi so zápalovými ochoreniami čriev.

Cukrovka

Epidemiologické štúdie ukázali, že stredomorská diéta znižuje riziko cukrovky 2. typu a u pacientov trpiacich touto chorobou znižuje riziko sekundárnych komplikácií. Rizikovým faktorom cukrovky je najmä obezita, ktorá na základe štatistických údajov najčastejšie súvisí s príliš veľkým príjmom nasýtených tukov. Odporúča sa maximalizácia podielu mononenasýtených mastných kyselín na celkovom podiele tukov, ktorých najbohatším prírodným zdrojom je práve olivový olej.   

Oxidačný stres a voľné radikály

Voľné radikály sú atómy alebo skupiny atómov s nespárovaným počtom elektrónov. Vznikajú na jednej strane prirodzene v rámci normálnych metabolických procesov, na druhej strane pôsobením externých vplyvov (žiarenie, fajčenie, chemikálie, znečistenie vzduchu a i.). Voľné radikály sú kvôli elektrónovej nerovnováhe vysoko reaktívne a ak nie sú regulované antioxidantmi, poškodzujú lipidy, proteíny a DNA, a spôsobujú celú škálu najrôznejších chorôb.

Oxidačný stres vzniká nerovnováhou medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi v tele. Nízky obsah antioxidantov neumožňuje reguláciu voľných radikálov a nezabraňuje tak ich negatívnemu efektu na ľudský organizmus. Oxidačný stres sa podieľa na závažných chorobách (Parkinsonova choroba, zlyhanie srdca, infarkt, Alzheimerova choroba, chronický únavový syndróm a i.).

Antioxidanty sú molekuly, ktoré sú dostatočne stabilné na to, aby odovzdali voľnému radikálu chýbajúci elektrón a tým ho zneutralizovali. Niektoré antioxidanty sú produktom metabolizmu, iné sú prijímané v potrave. Panenský olivový olej je na rozdiel od rafinovaných olejov bohatým zdrojom silných antioxidantov. Medzi najdôležitejšími antioxidantmi prijímanými v olivovom oleji sú vitamíny E, C, polyfenoly a betakarotén.

Rakovina

Pozitívny vplyv olivového oleja na znižovanie rizika rakoviny je doteraz menej preskúmaný ako vplyvy na uvedené choroby. Štúdie sa zameriavajú najmä na nízky výskyt rakoviny prsníka v Španielsku, ktorý je zhruba o 40 % nižší ako v USA a v severných štátoch Európy a ktorý je vysvetľovaný najmä zložením tukov v stredomorskej diéte. Podobné dáta sú k dispozícii na porovnanie výskytu rakoviny vaječníkov, čo naznačuje na vplyv stredomorskej diéty na zníženie rizika tohto ochorenia, ale doteraz chýba vysvetlenie konkrétneho mechanizmu.

Predpokladaná dĺžka života

V rozsiahlej štúdii uskutočnenej v 7 krajinách Európy, ktorej sa zúčastnilo 13.000 osôb zameranej na koreláciu diéty a kardiovaskulárnych ochorení, bola identifikovaná korelácia medzi dlhodobým zvýšeným príjmom mononenasýtených mastných kyselín a dĺžkou života.